Dnes sa budeme venovať dôležitým aspektom návštevy pedostomatologickej ambulancie. Na čo by ste mali dbať a prečo by ste sa nemali pred dieťaťom báť komunikovať veci priamo? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.
Návšteva pedostomatologickej ambulancie by mala byť o otvorenej komunikácii a informovaní. To znamená, že by detský pacient mali byť oboznámení so všetkým, čo budeme robiť a používať pri návšteve ambulancie. Dokonca aj to, čo sa môže zdať ako maličkosť, by nemalo byť prehliadané. Naším cieľom je zabezpečiť, aby celá návšteva prebiehala čo najpohodlnejšie a bez stresu.
Mnohokrát sa stáva, že v dôsledku nepozornosti k detailom, dieťa môže začať pociťovať stres a obavy. V minulosti sa mi stalo, že som dieťatku neukázala aplikátor na plombu. Dieťa s dominantnou potrebou pozorovať každý môj pohyb, sa zľaklo a rozplakalo. Keď som sa ho potom pýtala, čo sa stalo, zľaklo sa, že mu budem trhať zub. Myslelo si, že sú to kliešte. A to som si myslela, ako parádne som mu na prvej návšteve všetko ukázala, vysvetlila a opísala. Odvtedy sa vždy snažím na ďalšiu návštevu dieťa zoznámiť s úplne všetkým, s čím prídeme do kontaktu.
Dôležitým prvkom je, aby všetko vnímal aj rodič, aby ste sa doma o všetkom s dieťaťom porozprávali. Táto spolupráca medzi nami a vami je kľúčom k úspešnej návšteve.
Jedným z dôležitých aspektov našej práce je komunikácia s deťmi a používanie slov, ktoré nevyvolávajú obavy. Slovo „bolesť“ je často spájané so strachom. Preto sa snažíme minimalizovať jeho použitie. Miesto toho, používame slová, ktoré sú menej zastrašujúce a ktoré upriamujú pozornosť dieťaťa na iný vnem. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky deti vnímajú slovo „bolesť“ rovnako, a preto je dôležité byť oboznámení s preferenciami rodičov a detí.
Olivkina mamina je psychologička. Zoznámili sme sa na jednom školení a so šesťročnou dcérkou Oli ku mne začali chodiť. Kazov mala viacero. Najskôr sme si ukázali, ako zúbky budeme postupne ošetrovať a aj to, ako potom pristúpime k extrakciám. Všetko prebiehalo fajn, až do poslednej návštevy (u Oli štvrtá), kedy sme videli, že Oli nemá svoj deň a strach je väčší než obyčajne. Zákrok sa nepodaril a Oli šla domov. Potom som si s mamičkou písala správy a dostali sme sa aj k tomu, aby som sa nebála pred Olíviou používať slovo „bolesť.“ Že oni si hovoria všetko narovinu, ani žiadne malé klamstvá. Ja používam slovo „tlačiť“, „horké“, „štípať“.. a je pravda, že slovo „bolieť“ nepoužívam. Prečo? Pretože veľká väčšina deti (s mojím nie úplne odhadom na výhru v lote dávam 90%) by si pri tomto slove bolesť vsugerovala. Bolesťou sú často deti strašené. „Ak si zuby neumyješ, budú ťa bolieť.“ .. „No, ústa si neotvorila, nič sme neurobili, teraz ťa zub bude bolieť a potom sa bude trhať.“ A mnohé iné vety s týmto slovom u nás zaznejú často. A často znejú aj v inom, než zubárskom kontexte. Preto sa snažím toto slovo používať čo najmenej a nahrádzať ho slovami, ktorým dieťaťu neklamem, len v ňom upriamim pozornosť na iný vnem. Ale je iné, pokiaľ mi rodič povie, že to majú inak. Ak u nich funguje „bude to bolieť menej, ako polka tvojej obľúbenej pesničky“, prečo nie. Len nie každý rodič to má s dieťaťom takto nastavené. A nie každé dieťa si pri slove „bolesť“ bolesť naozaj nepredstaví. A ako to nakoniec s Olivkou dopadlo? Dnes boli u nás opäť. Posledná návšteva. Všetko sa podarilo. Zúbok je v krabičke. A Olívia odchádzala s vetou, že dúfa, že sa jej urobí ďalší kaz, aby mohla ešte prísť 😀 Tak som jej povedala, nech nás radšej príde len tak pozrieť, keď pôjde okolo 😀
Na záver príbehu o Olivkinej návšteve chcem povedať, že aj keď v niektorých prípadoch zákrok nevyjde podľa očakávania, otvorená komunikácia a porozumenie môžu viesť k úspechu. Dôležité je hovoriť o vnemoch a obavách s nami a so svojimi deťmi.