Dr. Bea radí: Čo musíme brať do úvahy pri ošetrení detských zúbkov? 

„Pani doktorka. To naozaj dnes neurobíte nič? Veď jeho/ju to bolí.“

Myslím, že s týmto scenárom sa stretávame v našom odbore pomerne často. Rodičia si to predstavujú príliš jednoducho. Ale ono to nie je jednoduché ani u dospelého pacienta, zmenežovať ho na prvej návšteve s bolesťou, pred dovolenkou, s opuchom, len po telefonickom opísaní problému… nie to u detského. 

Čo všetko musíme brať do úvahy? 

•Vek

Rodičia by chceli spraviť veľakrát všetko naraz. Ale to tak nejde. Dieťa nevydrží sedieť v kresle s otvorenými ústami hodinu. Taktiež množstvo anestézie, ktoré môžeme aplikovať, je obmedzené. Inak sa správa v kresle dvojročné dieťa a inak päťročné. Hrá tu úlohu aj temperament dieťaťa. Typológia. A tie na prvej návšteve potrebujem preskúmať, odhadnúť, aby som následne vedela dieťa na priebeh ďalšej návštevy vhodne pripraviť.

•Predchádzajúcu skúsenosť

Bolo už v minulosti dieťa u zubára? Ak áno, ako spolupracovalo? Ak nie, ako sa správa u iných lekárov?

•Dentálnu hygienu

Je slabšia? Prístup je radikálnejší. Je dostačujúca? Vieme zlepšiť niečo v technike čistenia, strave a zatiaľ sledovať? 

•Zhryz

 Je lepšie zub zachovať alebo bude mať v budúcnosti dieťa pravdepodobne strojček a o tento zub teda nemusíme bojovať zubami nechtami? Bude lepšie poradiť sa ešte s čeľustnou ortopedičkou? 

•Celkový zdravotný stav

Výživa. Alergie. Intolerancie. Lieky. 

•Počet zubných kazov

Prítomnosť iných lézií v ústach. 

•Akútnosť

Opuch. Teplota. Je potrebné riešiť situáciu hneď? Bude potrebná sedácia (rajský plyn/ premedikácia)? Budú potrebné antibiotiká? 

•Záujem rodičov

Učím sa, že moja motivácia nemôže byť väčšia, než je rodičovská. Snažím sa im vždy všetko vysvetliť, ponúknuť všetky možnosti, ale raz: kde nie je vôľa, nie je cesta. 

•Financie

Je rozdiel v cene vytrhnutého zuba a ošetrenia zubného nervu s korunkou. A je fér o tom rodičov informovať. 

Takže: aj keď by bolo aj pre mňa niekedy jednoduchšie vyriešiť situáciu hneď, v prvej návšteve to na 95% naozaj nie je možné a ani vhodné, ak chceme zabezpečiť, aby dieťa nemalo strach do budúcna vrátiť sa.